15. marca 2010

Poslanec Kotleba?

V posledných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky kandidoval Marián Ko-Kotleba – prepáčte, zakoktal som sa – za ultrakonzervatívnu (Hlinkovu) Slovenskú ľudovú stranu, ktorá získala zanedbateľných ani nie 0,2 % hlasov.

V minuloročných voľbách do orgánov samosprávnych krajov už získal ako nezávislý kandidát viac než 10 %! Ak mal iba v jednom vyššom územnom celku takúto podporu, koľko potenciálnych voličov ho môže podporiť v júni na celoštátnej úrovni?!

Pred štyrmi-piatimi rokmi som považoval Kotlebu za zakomplexovaného a frustrovaného stredoškolského učiteľka, ktorému robí dobre obliecť sa do vojenskej uniformy a doma pred zrkadlom si skúšať v štýle gest starovekých rímskych cisárov omilostenie či rovno aj smrť. Dodnes sa môj názor nezmenil, ibaže z periférneho milovníka alternatívnej histórie snívajúceho si svoju patologickú víziu bieleho stavovského sveta sa stáva časovaná bomba a – žiaľ – súčasné sociálne pomery mu v tom výrazne nahrávajú.

Aby sa napríklad taká pravicovoliberálna Sloboda a Solidarita dostala do parlamentu, musí investovať nemalé peniaze do propagácie, stoja za ňou solventné lobingové skupiny a vyretušovaná hlava Richarda Sulíka tak môže svietiť z bilbordov ako stroboskopová guľa. Ale Kotlebovi stačí zopár divadelných predstavení v Hnúšti, Kameňanoch, Šarišských Michaľanoch a podobne, z ktorých komerčné médiá neuvedomele spravia dokonalú predvolebnú kampaň.

Mnohí naši národne dezorientovaní občania večer pred televíziou prikyvujú: boja sa hôrd nebezpečne sa množiacich kriminálnych Cigánov a taktiež i o svoje deti, ktoré im budú znásilňovať buzeranti a – božechráň –, aby sa ich susedom nestal nejaký ten Aziat, veď si sem donesie šaríu, hádam i celý hárem a z balkónov od Petržalky po Ťahanovce budú znieť teroristické azány. A vôbec nepreháňam, tieto slová som počul na vlastné uši už niekoľkokrát.

Potom sú tu ešte sociálne siete. Na Facebooku v poslednom období vzniká neúmerné množstvo protirómskych skupín. Kto ich asi tak vytvára?! Stačí si v nich prečítať zopár diskusných príspevkov a pozrieť si obrázky alebo videá. V nemalej miere sa tam objavujú heslá odkazujúce na Slovenskú (prvotno)pospolitosť. Jednoznačne ide o aktivity neonacistických organizovaných skupín, ktoré sa snažia podchytiť latentné stereotypy mladých ľudí, kŕmiť ich konšpiračnými teóriami a ak sa zadarí, vyformovať v radoch priemeru a podpriemeru i voliča.

Všetky strany môžu vlastne Kotlebovi a celej tej jeho kompánii závidieť s akou ľahkosťou mu rastie popularita bez väčšieho finančného zaťaženia. A na to mu úplne stačilo v správny čas a na správnom mieste otvoriť hubu a ponúknuť rozhorčenému stádu riešenia, ktoré hnev, nenávisť a pomstu stavajú na roveň zákonu.

To, že sa zakázal pôvodný politický subjekt Slovenská pospolitosť – národná strana, bola len formalita, Ľudová strana Naše Slovensko, čiže premenovaná Strana priateľov vína alebo kieho čerta, je výsledkom Kotlebovej trpezlivosti. Sám kortešuje už viac ako štyri roky, avšak teraz má jedinečnú šancu a urobí všetko preto, aby ju využil. Takže výsledky júnových volieb budú prinajmenšom zaujímavé. No dúfam, že sa takéto čierne prognózy nakoniec nenaplnia a že sa žiadny extrémizmus, či už pravý alebo ľavý, nedostane do inštitúcie, ktorá by mala byť symbolom demokracie a slobody. Vyše 10 % voličov Banskobystrického samosprávneho kraja však pred rokom pošliapalo odkaz svojho regiónu, v ktorom sa za tieto dve hodnoty v roku 1944 postavili práve Slováci a pripojili sa k celosvetovému odporu voči malígnej ideológii, akosi dnes znovu povstávajúcej zo smetiska dejín.

Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Byť proti Rómom je cool. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISBN 1337-8872. 15. 3. 2010. [cit. 2018-01-28]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/editorial/poslanec-kotleba>.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára