V Bráne Irkally je Juraj Červenák opäť manierista; priveľmi zahlcuje stránky deskriptívnym pásmom a historicko-kultúrnymi reáliami. Keďže sú ale Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 2 textovo hutnejšie, autor na tento svoj zlozvyk iba väčšmi upozorňuje. No považujem to už za jeho poetologickú črtu, nikto predsa starého psa novým kúskom nenaučí. Len príbeh potom trpí; akčný šmrnc Strážcov Varadína nahrádza ani nie nuda, skôr spomalenosť. Tu sa rovno ponúka otázka, ako nový čitateľ – nie skalný fanúšik – zareaguje na takúto zmenu, či mu prihrievaný guláš western ešte zachutí.
Červenák ma však aj prekvapil; Čelebi je namojdušu uveriteľný. Táto postavička v románe vyniká, čo určite súvisí s jej rolou, pretože ide o derviša, teda islamského mystika a aby sa tento hlbší rozmer dostal do popredia, bolo viac-menej potrebné opustiť naučené šablóny. Avšak iné charaktery stále neprekračujú svoj tieň, rovnako i ústredný Kornélius, ktorý navyše pôsobí ako na fakultatívnom výlete po Stredomorí, kým v prvom zväzku neustále cvála, trieli, galopuje. Tentokrát sa do ako-takej formy dostáva až v dobrej tretine knihy, ale popri jeho spomenutom tureckom spoločníkovi sa akosi stráca, hoci tým hlavným je vlastne on.
Ak by sa Červenákovi podarilo postaviť dej dimenzionálne a nie na jednoduchej linearite s priamočiarymi epizodickými schémami, mohol by napísať naozajstný dobrodružný román, ibaže teraz je to len druhoradá napodobenina Indianu Jonesa z Uhorska. Pravdu povediac, radšej by som si pozrel filmovú adaptáciu tohto románu – áno, želám autorovi zmluvu so štúdiom, ktoré na jeho námet natočí blockbuster aspoň v štýle Dobyvateľov stratenej archy –, nevenoval by som mu potom celý víkend, ale maximálne dve hodinky.
Vyšlo vo Fantázii.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Brána Irkally : Juraj Červenák. In Fantázia, roč. , 2011, č. 1, s.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára