Kniha Caroline Bréhat Milovala som manipulátora má síce podtitul Psychické násilie v partnerskom živote, ale jej názov jednoznačne napovedá, že ide o osobnú výpoveď človeka a nie vedeckú štúdiu, hoci úvod i záver patrí špecialistovi z odboru psychológia.
Autorka vyrozprávala svoj príbeh vo forme beletrizovaných spomienok. Práve tieto nevyvážené pokusy dodávajú samotnému textu zbytočný pátos. Až taký, že niektoré vypäté situácie pôsobia neautenticky, i keď sa – paradoxne – zakladajú na skutočnosti. A ak vezmem do úvahy, že Bréhat samú seba vykreslila príliš bezchybne a dôverčivo, potom zostáva naozaj iba na čitateľovi, do akej miery uverí pravdivosti opisovaných udalostí: či sa stotožní s obeťou na základe vnútorného pocitu alebo nechá priestor aj pre ďalšie možné interpretácie. (Minimálne sa spomína hraničná porucha osobnosti, čo je vážne mentálne ochorenie, ktorým pravdepodobne trpel jej bývalý manžel.)
Autorka vyrozprávala svoj príbeh vo forme beletrizovaných spomienok. Práve tieto nevyvážené pokusy dodávajú samotnému textu zbytočný pátos. Až taký, že niektoré vypäté situácie pôsobia neautenticky, i keď sa – paradoxne – zakladajú na skutočnosti. A ak vezmem do úvahy, že Bréhat samú seba vykreslila príliš bezchybne a dôverčivo, potom zostáva naozaj iba na čitateľovi, do akej miery uverí pravdivosti opisovaných udalostí: či sa stotožní s obeťou na základe vnútorného pocitu alebo nechá priestor aj pre ďalšie možné interpretácie. (Minimálne sa spomína hraničná porucha osobnosti, čo je vážne mentálne ochorenie, ktorým pravdepodobne trpel jej bývalý manžel.)
Bez týchto pochybností však kniha otvára ešte dnes pomerne tabuizovanú tému, ktorú pomenúva spomenutý podtitul. Psychológ v predslove na potvrdenie serióznosti problematiky dokonca cituje podpredsedu Výboru pre rovnosť príležitostí žien a mužov pri Rade Európy. (Škoda, že ním v tom čase bola Oľga Keltošová, jedna z nezabudnuteľných tvárí mečiarizmu.) Podľa výroku je domáca tyrania „najrozšírenejšou pohromou v industriálnych a rozvojových krajinách“. Nepovažujem toto tvrdenie za trefné, ale so slovom pohroma sa hádam stotožní každý, kto sa stal svedkom, nebodaj priamym účastníkom násilností v rodinách.
Po oznámení úradom sa Bréhatin život čiastočne odbremenil. Ale jej peripetie sa odohrávali v New Yorku. A tu je „zákon jasný: útočník musí byť umiestnený na pozorovanie, policajti ho odprevadia, aby si mohol vziať veci, ktoré bude za mrežami potrebovať a vyzvú ho, aby vysťahoval svoje veci, všetky svoje veci z manželského bydliska“. K takémuto efektívnemu výkonu by sa štátne orgány na Slovensku asi neprinútili. No tu sa hneď natíska otázka, ako táto kniha môže pomôcť žene u nás, keďže sa odohráva nielen v inom právnom systéme, kde polícia a súdy vo všeobecnosti reagujú razantnejšie a rýchlejšie, ale aj na inej sociálnej úrovni; Bréhat bola už pred týmto nevydareným vzťahom finančne nezávislá.
Vydavateľstvá ponúkajú túto knihu väčšmi povrchnému čitateľovi, ktorý sa rád utápa v žurnalizmom zaťažených sentimentálnych drámach o medziľudských vzťahoch než reálne stigmatizovaným obetiam psychického a neraz fyzického teroru. Toto je tiež manipulácia, keď niekto zneužíva spoločensky dôležitú tému na komerčný prospech.
Bréhatová, Caroline: Milovala som manipulátora : Psychické násilie v partnerskom živote. Prel. Oľga Hirnerová. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2011. 160 s. Prel. z franc. orig. J’ai aimé un manipulateur. ISBN 978-80-551-2631-9.
Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.
Zdroj | Jílek, Peter F. ‘Rius. Nepraktická príručka pre týrané ženy. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. 30. 8. 2011 [cit. 2018-01-25] Dostupné na «http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/neprakticka-prirucka-pre-tyrane-zeny». ISSN 1337-8872.
Zdroj | Jílek, Peter F. ‘Rius. Nepraktická príručka pre týrané ženy. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. 30. 8. 2011 [cit. 2018-01-25] Dostupné na «http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/neprakticka-prirucka-pre-tyrane-zeny». ISSN 1337-8872.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára