4. mája 2013

Životospráva, vojnoví hrdinovia a výtlky. Chorvátsky zápisník #2

V Chorvátsku treba klásť na životosprávu oveľa väčší dôraz, ináč sa môže stať, že z posedávania v kafići, čo je kultúrno-sociálnou zvyklosťou všetkých Balkáncov, si cudzinec nezvyknutý na také množstvá kofeínu v krvi, privodí iba vysoký tlak. A keď mu z pekarnice, ktoré sú tiež na každom kroku ako lokálna alternatíva k americkým fastfoodových sieťam, zachutí lahodný, no za to správne mastný burek plnený syrom alebo šunkou, čísla na váhe začnú byť znepokojivé.

Preto som do stravovania zaviedol prísnu disciplínu a začal chodiť na jogu, aby som počas letnej dovolenky pri Jadranskom mori nepôsobil ako nemecký dôchodca. Jeden taký deň som však skoro nestihol prísť na hodinu, električky na Trg bana Josipa Jelačića, teda na hlavné záhrebské námestie nepremávali. Krátko na to som sa dozvedel, že tých stotisíc ľudí blokujúcich dopravu vítalo generálov Anteho Gotovinu a Mladena Markača, ktorých haagsky tribunál zbavil obvinení z vojnových zločinov.

Do centra sa mi, našťastie, podarilo dôjsť včas a vyhnúť sa rozjarenému davu. Vždy som sa unanimizovaného vedomia desil. V ten večer sa mi asi z uvedených dôvodov zasa nepodarilo dosiahnuť nirvánu, v hlave som totiž neustále rozoberal fakt, že ešte na začiatku dvadsiateho prvého storočia jestvujú v Európe vojnoví hrdinovia. Pičku materinu! Tam, kde sa rozkazuje o zabíjaní, predsa niet žiadnych heroických skutkov.

Odborníka na bývalú Juhosláviu však zo mňa nerobí vzhliadnutie debutového filmu Angeliny Jolie In the Land of Blood and Honey, ani oscarovej snímky Ničija zemlja, spýtal som sa preto domácich. Jedna z odpovedí mi dávala logiku: generáli boli v defenzíve, len bránili krajinu proti de facto srbskej armáde, na ktorú sa – paradoxne – roky finančne skladala celá federácia. Ale vojna nie je šachová partička a všetky tie svinstvá okolo nej zostanú, na oboch stranách, bez ohľadu na to, za aké idey sa páchali.

Myšlienky na vojnu sa mi opätovne vrátili až po prekročení slovenskej hranice, keď som sa snažil autom kľučkovať po rozbombardovanej komunikácii. Na chorvátskych cestách som sa na veľké počudovanie doteraz s výtlkmi nestretol.

Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Životospráva, vojnoví hrdinovia a výtlky : Chorvátsky zápisník. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISBN 1337-8872. 4. 5. 2013 [cit. 2013-05-04]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/zivotosprava-vojnovi-hrdinovia-a-vytlky-chorvatsky-zapisnik>.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára