30. januára 2016

P. F. 2016

Zimné sviatky sú síce za nami, ale moja teta na ne tak rýchlo nezabudne. Dvadsiateho decembra ju totiž na popradskej železničnej stanici napadla skupinka takzvaných slušných občanov, lebo sa snažila pomôcť rómskej žene, do ktorej bezhlavo kopali. Keď im chcela vysvetliť nesprávnosť ich konania, obvinili ju zo sionizmu (rozumej obhajoby ľudských práv) a udreli.

Teta má z celého incidentu skôr psychickú ujmu – horšie na tom bola azda len skutočná obeť –, avšak jej čin – chrániť človeka v nebezpečenstve, hoci sa tým sama dostala do rizika – je chvályhodný, priam hrdinský. Strašidlo fašizmu opäť obchádza Európu, rasizmus a homofóbia sa – napriek tomu – nesmú stať súčasťou bežného diskurzu, ináč sa nenazdáme a osvienčimské pece znova zahoria. V myšlienkach mi rezonujú slová Martina Niemöllera: „Potom prišli po mňa, ale nezostal už nik, kto by sa ma zastal.“

Vyšlo v Pravde.

Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: P. F. 2016 In Pravda. 30. 1. 2016 [2015-01-30]. Dostupné na internete: <>. ISBN.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára